Európska komisia už vie, ako na to: Krajiny EÚ by spotrebu plynu mali obmedziť o 15 percent

0
47

Krajiny Európskej únie by mali kvôli očakávanému výpadku dodávok ruského plynu obmedziť počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny spotrebu plynu o 15 percent. Navrhla to dnes Európska komisia v rámci sady opatrení, ktoré majú členským krajinám okrem iného prostredníctvom vzájomnej solidarity zabezpečiť dostatok plynu pre domácnosti a kľúčové prevádzky.

Brusel by podľa návrhu mohol po konzultácii s členskými krajinami vyhlásiť stav plynovej núdze, ktorý by vyžadoval povinné obmedzenia spotreby v celej EÚ. Aby pravidlá nadobudli platnosť, musia ich najprv schváliť členské krajiny, ktoré zatiaľ dávali najavo rozdielne postoje.

„Rusko nás vydiera. Rusko využíva plyn ako zbraň,“ vyhlásila počas prezentácie návrhu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Únijná exekutíva podľa nej neočakáva, že by Moskva vo štvrtok po skončení pravidelnej údržby plynovodu Nord Stream 1 úplne obnovila dodávky. Európsky blok by sa mal pripraviť aj na reálnu možnosť úplného odstrihnutia od ruského plynu, povedala šéfka komisie. EÚ podľa nej dokázala naplniť plynové zásobníky priemerne zo 64 percent a zvýšila nákupy z iných zdrojov o tri štvrtiny, bez úspor to však stačiť nebude.

Čtěte také:

Európska centrálna banka reaguje na infláciu, po prvýkrát od roku 2011 zvyšuje úroky

Brusel dnes odhadol, že plné odpojenie ruského plynu by mohlo znížiť hrubý domáci produkt EÚ o 0,9 až 1,5 percenta. Ak sa naň únia pripraví už teraz, môže obmedziť ekonomický dopad rozhodnutia ruského prezidenta Vladimíra Putina o tretinu, uviedla komisia.

Úspory sa majú týkať obdobia od začiatku tohto augusta do konca marca 2023. Počítať sa budú z priemernej spotreby jednotlivých krajín v tomto období za posledných päť rokov. Obmedziť používanie plynu by mali podľa EK všetci spotrebitelia, od domácností cez úrady či firmy po elektrárne. Ak bude niektorá krajina chcieť požiadať ďalšie štáty o solidaritu, bude musieť najskôr dokázať, že sama siahla k potrebným úsporám. Štáty by do konca septembra mali aktualizovať svoje národné energetické plány a jasne vytýčiť, ako chcú úspory dosiahnuť.

Členské krajiny majú podľa komisie napríklad možnosť podporovať firmy, ktoré sa zasadia o zníženie plynovej spotreby. Únijná exekutíva zároveň upravila pravidlá štátnej podpory firiem, ktoré začnú využívať energiu z obnoviteľných zdrojov, Nárok na podporu budú mať podľa komisie napríklad pri prechode na vodík či bioplyny vrátane biometánu.

O návrhu by budúci utorok mali rokovať únijní ministri energetiky, ktorých schôdzku za české predsedníctvo povedie minister priemyslu Jozef Síkela. Ten minulý týždeň zdôraznil, že sa chce okrem úspor zamerať najmä na vzájomnú solidaritu. Na tú však podľa diplomatov majú zatiaľ rozdielne názory niektoré krajiny západnej či severnej Európy, ktoré sú od ruského plynu menej závislé, a štáty východného krídla EÚ vrátane Česka, u ktorých ruské dodávky doteraz zabezpečovali väčšinu plynovej spotreby.

Česká republika je na tohtoročnú zimu pripravená a nie je nutné očakávať naplnenie najpesimistickejších scenárov ohľadom energetickej situácie. Na tlačovej konferencii po rokovaní vlády to povedal premiér Petr Fiala (ODS). Dodal, že vláda zaistila v spolupráci s ČEZ dodávky skvapalneného plynu od septembra z Holandska, plní zásobníky zemného plynu na rekordnú úroveň a rokuje s ďalšími dodávateľmi plynu z Azerbajdžanu alebo Kataru. Zároveň podľa premiéra bude čoskoro hotový zákon, ktorý umožní teplárňam využiť ďalšie zdroje energie.

„Chceli by sme občanov a firmy požiadať, aby v úsporách energií pokračovali. Musíme konať tak, ako keby dodávky plynu už neboli. Nie je dôvod na paniku, musíme byť ale obozretní a pripravení. Sme na zimné mesiace pripravení. A kto je pripravený, nie je prekvapený,“ uviedol Fiala. Dodal, že štát musí ísť občanom príkladom napríklad tým, že na úradoch av ďalších verejných budovách bude znížená teplota pri vykurovaní.
Do hľadania cien pre nezávislosť na dodávkach plynu z Ruska sa SR podľa ministra vnútra Víta Rakúšana (STAN) SR púšťa síce pod tlakom, ale do budúcnosti jej zostane. „Zároveň je to výzvou na to, aby sme úplne prirodzene bez nejakého ideologického zápalu, ale v logike veci, sa snažili využívať obnoviteľné zdroje energie,“ povedal. Minister práce Marian Jurečka (KDU-ČSL) doplnil, že ľudia majú možnosť zatepliť si bývanie či zaobstarať tepelné čerpadlo a môžu na to získať dotácie. Na takúto podporu mieria podľa ministra pre miestny rozvoj Ivana Bartoša (Piráti) aj európske fondy, ktoré môžu v súčasnej situácii pomôcť domácnostiam, ale napríklad aj priemyslu.

EÚ od februárového začiatku ruskej invázie schválila rad bezprecedentných opatrení vrátane čiastočného embarga na dovoz ruskej ropy. Nová sada, na prijatí ktorej sa štáty zhodli päť dní od piatkového návrhu Európskej komisie, má predovšetkým zefektívniť doterajšie opatrenia a okrem iného zamedziť tomu, aby Rusko zvaľovalo vinu za nefungujúcu distribúciu potravín na únijné sankcie.

Okrem toho sa rozšíri počet jedincov a firiem, ktorým EÚ zmrazila majetok a zakázala cesty na svoje územie. Medzi novo potrestanými figurujú politici, oligarchovia a ich príbuzní či predstavitelia armády. Na zoznam pribudne najväčší ruský bankový dom Sberbank, ktorému už únia v rámci minulých sankcií zakázala prístup do medzinárodného platobného systému SWIFT.

Podľa diplomatov sa postihy budú vzťahovať napríklad aj na vedúcich členov motorkárskeho klubu Noční vlci, ktorý má úzke väzby na prezidenta Vladimíra Putina.

Európsky blok by mal sankcie schváliť vo štvrtok. Po ich zverejnení v únijnom vestníku sa zoznam potrestaných Rusov rozšíri na viac ako 1200 a firiem či inštitúcií bude cez sto.

Předchozí článekCez Nord Stream 1 opäť prúdi plyn z Ruska, niektoré krajiny EÚ odmietajú zníženie spotreby
Další článekNajdrahší armádny nákup: Česko chce získať americké stíhacie lietadlá F-35 Lightning