Chcime slabú korunu. ČNB spustila fond bohatstva

0
53

Fond bohatstva v ČNB ovplyvnil na dlhé roky kurz koruny. Práve oslabená koruna, ochota ČNB poskytovať lacné korunové financovanie, snaha bojovať proti tým, ktorí šetria, prispela k svižnej inflácii a cenovej nestabilite.

Nakoniec sa v Česku sporiť naozaj nevyplatilo. Finančná represia daná nízkym úročením a svižnou infláciou odrádzala od termínových vkladov aj dlhopisov. Zakorenenú miernu infláciu snáď ešte porazilo stavebné sporenie. Kto mal hlavu a chápal, čo sa deje a čo fandenie inflácii znamená, s termínovanými úložkami skončil a začal hľadať výnosy inde.

Kto sporí, má za dvoch
Hitom sa v čase finančnej represie napokon stali domy a byty. Ako investícia podporená lacným úverom a úrokovou sadzbou pod úrovňou inflácie to bola jasná voľba. Dlhovať sa vyplatilo, kto nedlží, okráda rodinu. Celé kúzlo fandenia 2% inflácii, nakopnutie zamestnanosti oslabením kurzu koruny, však nepočítalo so šokmi. Pandémia a novo vojna zamiešala kartami.

Čtěte také:

Po bankových kartách končia aj tankovacie karty pre autá

Drahota, česká inflácia, ktorá v Európe trhá rekordy. Aj to je dôsledkom minulej politiky ČNB. Menový kurz koruny je dodnes ovplyvnený politikou oslabovania koruny. Balík cudzomenových pozícií v objeme 60 % HDP, ktoré ústredná banka štátu dodnes vo svojej bilancii drží, korunu ťaží. Hovorilo sa tomu devízové ​​rezervy, ale aj „investičné tranže devízových rezerv“, fond bohatstva.

Predlženie a zadlženie šoky a nárazy v krízových dobách znášajú najhoršie. Úspory, o ktoré by sa dalo oprieť, neexistujú a tí, ktorí úspory majú, tým je daňou neočakávaná inflácia. A gigantickým dlžníkom je vlastne aj samotná ČNB, ústredná banka štátu.

Zadlžená národná banka
ČNB v poslednej dekáde zainvestovala do toho, čo nový guvernér ČNB označuje ako „fond bohatstva“. Hospodárenie tejto inštitúcie práve kvôli prevádzkovaniu tohto fondu opakovane končí a bude končiť v červených číslach.

Stačí, aby posilnila koruna, a cudzomenové pozície vo fonde bohatstva po prepočte kurzom vykážu straty. Čím silnejšia koruna, tým väčšie straty prepisujúce sa do hospodárenia ústrednej banky štátu.

Vraj to ale nevadí, straty hospodárenia sú vraj účtovné, virtuálne. ČNB majúci monopol na „tlačenie“ korún môže fungovať aj so záporným kapitálom. V prípade potreby si chýbajúce koruny jednoducho „vytlačí“.

Rozpočtové obmedzenie v tejto inštitúcii zdanlivo neexistuje. Strata úradu ČNB je len účtovnou položkou, stojí mimo štátneho rozpočtu a deficitné hospodárenie zdanlivo nikoho neťaží. Čo sa týka fondu bohatstva, „investičnej tranže devízových rezerv“, ide o fond dlhovo financovaný. Súvisiace záväzky ČNB, zaťažené úrokovým rizikom, sú vskutku gigantické. ČNB si na prevádzkovanie fondu, financovanie svojich cudzomenových pozícií, požičala a požičiava od obchodných bánk.

Áno, ČNB požičala a do zálohu dala cez dva bilióny korún, ktoré emitovala. A banky teraz všetky tie koruny, ktoré sú prebytočné, na slušný úrok ukladajú v ČNB.

Dlhy a financovanie fondu bohatstva
Peniaze na úteku, web prevádzkovaný ČNB, dáva čitateľom otázku: „Viete, koľko peňazí ste minuli minulý mesiac?“ Otázka na telo, koľko že ČNB minulý mesiac minula na financovanie svojho fondu bohatstva? Ide o financovanie viac ako 2 tisíc miliárd korún. Keď sa ten dlh rozpočíta, v desaťmiliónovej krajine ide o 200 tisíc korún záväzku na hlavu.

Ak úrok činí 5%, potom ČNB na úrokoch za tieto dva bilióny koruny svojich záväzkov ročne zaplatí 110 mld Sk (110 000 000 000) Sk. Nie je to ale vraj problém, štátny rozpočet to nezaťažuje. V parlamente sa o tom nehlasuje, ČNB ako emisná banka tieto koruny jednoducho emituje.

Počítajme ďalej, koľko je to mesačne. Pokiaľ by niekto chcel vedieť, koľko peňazí ČNB minulý mesiac vynaložila na financovanie svojho fondu bohatstva, mesačné náklady sa pohybujú okolo 10 miliárd. Ide teda asi tisíc novo emitovaných korún na obyvateľa.

Otázka, kam tieto novo „tlačené“ koruny tečú, ako s tým súvisí istý zárobok pre banky a špekulantské derivátové štruktúry stojace v pozadí, to už je na iné rozprávanie. Isté je, že fond bohatstva za oponou ČNB nie je prevádzkovaný zadarmo, náklady sa hromadia a výnosy sú viac ako neisté.

Práve kvôli existencii svojho fondu bohatstva musí ČNB rolovať obchody presahujúce 2000 miliárd korún. Spadá to pod repo operácie, obchody centrálnej banky. A náklady na obchody centrálnej banky sú nákladovou položkou stojacou proti výnosom fondu bohatstva.

Údajné zázraky investičného bankovníctva
Z centrálnej banky zaznieva, že značná časť „investičnej tranže devízových rezerv“ je investovaná „na večné časy“. Úvahy o prevádzkovaní fondu bohatstva pod záštitou ČNB zazneli aj od radného ČNB Aleša Michla, ktorý bol novo menovaný guvernérom ČNB. Svoje vízie Michl vyslovil v roku 2020: Chcem rezervy, majetok zhodnocovať dlhodobo. A nie sa ho teraz rýchlo zbaviť. Hoci so ziskom. Pochopte moju filozofiu. Prišiel som z prostredia investičného bankovníctva a fondov, vyslovil vtedy Michl. Vyzdvihol tiež svoje kompetencie: … viem budovať majetok a naučil som sa, že rozdeľovať treba až dividendy, zarobené úroky.

Zaznelo aj čosi o tom, že ČNB môže posielať „dividendy do rozpočtu“. Štát vraj tak nebude nútený vydať viac dlhopisov a nebude sa musieť viac zadlžovať. Čo na tom, že dlhy ťažia samotnú ústrednú banku štátu a jej hospodárenie opakovane končí v červených číslach.

Hedge fond národnej banky
Môže sa zdať, že z ČNB sa jednoducho stáva obrí hedge fond, prevádzkovaný pod rúškom tajomstva a taktovkou väčšiny štyroch hlasov členov bankovej rady ČNB. Slová o tom, že takýto fond môže vygenerovať vcelku nemalé straty, však nezaznievajú.

V realite dlhopisové a iné investície ČNB nemusia byť tak isté, ako by sa zdalo. S každým výnosom sa spája riziko a vzdanie sa likvidity. Solídne dlhopisy v čase finančnej represie takmer nič nenesú av inflačných dobách majú potenciál znateľne prerobiť. A aj bezrizikové dlhopisy cudzích vlád nesú svoje riziko. S ohľadom na geopolitické riziká je obzvlášť pútavá skutočnosť, že fond bohatstva ČNB požičiava aj čínskej vláde.

Pokiaľ ČNB vo svojom investičnom fonde v gigantických objemoch drží dlhopisy cudzích vlád, nutne sa to bude prepisovať do hospodárenia tejto inštitúcie. Postupne zaznieva, že bezrizikovým investovaním kasírovať výnosy nepôjde a do fondu bohatstva sa nakupujú aj akcie. Vraj na nich nejde prerobiť. A keď už na akciových trhoch nastúpi pokles cien, pôjde len o stratu účtovníka. Všetko bude skryté za oponou hospodárenia ústrednej banky štátu.

Rozpočtové obmedzenie v ČNB neexistuje, virtuálnu stratu vykryje virtuálnymi korunami. Je to predsa bilancia suveréna, emisnej banky, je to len účtovná položka. A pretože to stojí mimo štátneho rozpočtu, nikoho to zaujímať nemusí, akokoľvek ide o konsolidované financie Česka.

Chcime slabú korunu a nízke sadzby
K preceneniu cudzomenových pozícií fondu bohatstva ČNB dochádza aj v závislosti od menového kurzu koruny. Keď koruna oslabuje, účtovne tieto devízové ​​pozície nadobúdajú na cene. Naplnenie proklamovanej vízie zárobkového fondu bohatstva ČNB tak možno umnou proinflačnou menovou politikou podporiť. Stačí oslabiť korunu alebo presadiť nižšie úrokové sadzby.

Práve v prípade slabej koruny a nízkych úrokových sadzieb môže fond bohatstva vykázať napríklad aj zisk, akokoľvek bolo zainvestované zle a nastúpili straty. Práve v čase pandémie, keď oslabil kurz koruny, bolo zrejmé, že ČNB vďaka preceneniu devízových pozícií svojho fondu bohatstvo vykázala zisk.

Podľa vtedajších slov radného ČNB Aleša Michla malo ísť o prostriedky, ktoré by sa (napriek nahromadeným stratám!) dali použiť v boji s pandémiou. V marci 2020 bol v celoštátnej tlači publikovaný článok s nadpisom Nech ČNB pošle polovicu svojho zisku do štátneho rozpočtu, vyzýva Michl.

Bol to rozhovor, v ktorom Michl obhajoval, že účtovný zisk z precenenia kurzu koruny je výsledkom kompetencií na poli „riadenia rezerv“: Chcem použiť peniaze, ktoré sme zarobili vďaka skvelému tímu riadenia rezerv, vyslovoval radný Michl.

Čo sa týka prípadného zisku ČNB, Michlovej úvahy sa najnovšie posunuli. Už nie skôr sľubované odvádzanie štátu v prípade, keď bude práve hospodárenie ČNB ziskové. ČNB najprv musí uhradiť svoje straty a doplniť rezervný fond. Tak ako tak ústredná banka štátu v realite prevádzkuje fond bohatstva, čo je vlastne v konflikte s Ústavou požadovanou starostlivosťou o cenovú stabilitu.

Má ČNB prevádzkovať fond bohatstva?
Áno, aj iné štáty čosi ako „fondy bohatstva“ prevádzkujú. Kvôli transparentnosti, kontrolovateľnosti a vyvarovaniu sa stretu záujmov, ide ale o samostatne hospodáriaci štátny suverénny fond (SWF). Inštitucionálne je jasne určené, do čoho taký štátny fond môže investovať, ako je financovaný, kto za to zodpovedá a ako fond hospodári.

Komunikácia toho, že by devízové ​​rezervy, gigantické cudzomenové aktíva v držbe ČNB, nechcené dieťa oslabovanie koruny v rokoch 2013–2017, mala byť spravovaná ako štátny investičný fond, prebehla v roku 2017.

Práve v roku 2017 guvernér ČNB Jiří Rusnok vyslovil, že veľké devízové ​​rezervy nie sú tragédiou. V máji bolo verejne komunikované, že by si vláda mala časť cudzomenových aktív od ČNB odkúpiť, aby vznikol nezávislý fond.

Týmto by bol vyriešený konflikt záujmov, teda to, aby fond bohatstva nebol menovo financovaný a netransparentne prevádzkovaný pod rúškom bankového tajomstva ústrednej banky štátu. Vyviesť investičný fond z bilancie ČNB však naráža na nutnosť tento fond zafinancovať zo štátneho rozpočtu.

O dva mesiace už bolo všetko inak, v ČNB sa rozhodli pre svoj fond bohatstvo. V júli guvernér ČNB Rusnok komunikoval, že nastupuje nová stratégia. Ústredná banka štátu má „časť devízových rezerv investovať“.

Svetlo sveta uzrel eufemistický pojem „investičné tranže devízových rezerv“. V ČNB začal byť prevádzkovaný fond bohatstva. Keď sa vlani podarilo presadiť novelu zákona o ČNB, ústredná banka štátu rozvoľnením právomocí dostala právomoc takýto fond bohatstvo prevádzkovať.

Koruna ako Popoluška
Ústava hovorí o tom, že ČNB ako ústredná banka štátu sa má starať o cenovú stabilitu. Fond bohatstva je nechceným dieťaťom snahy oslabovať korunu a fandiť infláciu v rokoch 2013–2017. Vo výsledku tu však vystáva dilema. Keď bude v Česku o fúz alebo dva vyššie inflácie a slabší kurz koruny, výsledky hospodárenia fondu bohatstva budú po prepočte kurzom lepšie.

Pokiaľ nový guvernér ČNB komunikoval, že koruna od roku 2008 trendovo neposilňuje a že sa úrokové sadzby od leta už nemusia zvyšovať, vyvstáva otázka, či neuvažuje práve s ohľadom na investičné výsledky fondu bohatstva ČNB.

Ak sa úrokové sadzby nebudú zvyšovať, neporastú náklady na financovanie tohto fondu. Rovnako tak výsledkom investícií fondu bohatstvu prospeje slabší kurz koruny. V realite tak v ústrednej banke štátu vzniká konflikt záujmov či cieľov. Na nadlepšenie hospodárenia fondu bohatstvo stačí oslabiť kurz koruny a stlačiť úrokové sadzby, avšak to zvyšuje infláciu.

Pokiaľ bude v Česku tolerovaná vyššia inflácia a podporovaný slabší kurz koruny, ide to proti cenovej stabilite. Keď sa nebude starať o cenovú stabilitu, ktorú žiada aj Ústava, bude to mať svoje následky. Nastúpi útek od koruny, držba korunových aktív bude minimalizovaná.
Českí investori začnú viac uvažovať, nakoľko má v prípade dlhodobých pozícií vôbec zmysel sa zaisťovať do koruny.

Každý začne hľadať spôsoby a cesty, ako korunové pozície nedržať. Koruna naplní povesť Popolušky, meny rozvíjajúcej sa krajiny, v ktorej nie je adekvátne inštitucionalizované fungovanie centrálnej banky. Fond bohatstva prevádzkovaný pod rúškom bankového tajomstva ČNB nie je šťastný nápad.

Předchozí článekZámok, ktorý hostil vľúdnu arcivojvodkyňu aj svadbu, ktorej sa neprialo
Další článekCestujeme po Českej republike alebo Už ste boli v Mariánskych Lázních